reklama

Prečo kompromis nie je tá najlepšia alternatíva pre nikoho?

Kompromis je považovaný za účinný recept na riešenie konfliktov, pokiaľ nie je možná iná dohoda. Prezentovaný je ako výsledok vzájomných ústupkov zúčastnených strán sporu. Ako cesta, ktorou vieme obnoviť spoluprácu, prípadne zažehnať krízu. Bez kompromisov by sme vraj boli neustále vo „vojnovom stave“. Kompromis je teda protikladom extrémizmu. Cestou k tolerancii a rovnováhe. Spoločnosť vo všeobecnosti uznáva kompromis ako dobrý prostriedok k uzatváraniu dohôd. Dokonca som sa opakovane stretol s názorom, že schopnosť robiť kompromis je to, čo nás odlišuje od primitívnych tvorov. Takže hodnotenie kompromisu z tohto pohľadu je skôr pozitívne.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

Sú samozrejme aj ľudia, ktorí kompromis považujú za prejav slabosti, prehry alebo zlyhania. Takže ho vnímajú ako čosi skôr negatívne. Ústupky podľa nich robia len slabosi. Asi je jasné, že takýto ľudia si koledujú o to dostať sa do kategórie „extrémista“.

Nerád by som hodnotil kompromis bez toho aby bol priradený k určitej konkrétnej situácii. Nemyslím si, že je a priori nesprávny, alebo zlý. Rovnako však nemôžem súhlasiť, že by mal byť dobrou cestou ako riešiť spory a konflikty. Nepovažujem ho tiež ani za slabosť, alebo niečo čo by sme nemali nikdy robiť. Neodsudzujem ho. Len som presvedčený, že vo výsledku nezvykne byť najlepšou alternatívou pre nikoho.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Je kompromis racionálnou voľbou?

Nezdieľam tento názor. Naopak. Myslím si, že kompromis je častejšie skôr výsledkom reakcií na emocionálne podnety. Mechanizmus rozhodovania je komplikovaný a nedá sa úplne vylúčiť vplyv vedomej racionálnej voľby, nazdávam sa však že počas uzatvárania kompromisu je rácio v závese za emóciami.

Skúsme jeden príklad z pracovného prostredia:

Šéf chce aby ste zaskočili za chorého kolegu a prevzali výjazd mimo mesto kde sídli centrála vašej firmy. Kolega mal byť pôvodne na obhliadkach po regiónoch od zajtra do konca týždňa. Spolu 4 dni mimo mesto. Šéf teda chce aby ste šli na 4 dni. Vám sa to však vôbec nehodí. Jednak máte dôležité pracovné úlohy tu v meste a okrem toho vám dnes príde rodinná návšteva. Tá má byť u vás ubytovaná podľa dohody do konca týždňa. Je to naplánované veľmi dlho. Rodina prilieta večer a spolieha sa na to, že budete všetci spolu. Plánovali ste sa o nich postarať, pretože ste už niekoľkokrát využili ich pohostinnosť v zámorí a máte radi ich spoločnosť. Takže tu máme konflikt dvoch strán:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

1) šéfa, ktorý chce aby ste išli pracovne mimo mesto

2) vás, ktorý/á chcete a v podstate aj musíte byť v meste (ak nie kvôli práci, tak určite kvôli rodine)

Čísla nepustia! Pozor na pascu čísel a ústupkov!

Poďme si to znázorniť pomocou čísel.

Šéf chce 4, vy chcete (dní mimo mesto).

Navrhujete odložiť výjazd, alebo presunúť túto úlohu na niekoho iného. Nedá sa ani jedna z možností (hovorí šéf). Uvažujete ako by ste vysvetlili rodine, že nebudete doma, keď ste to tak dlho plánovali. Následne fakt nevidíte inú možnosť, ako že sa to nedá.

Šéf sa teda snaží apelovať. Argumentuje a presviedča vás. Skúša to aj s extra motiváciou (prísľub, ale skôr niečo nekonkrétne).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Máte z toho ako nalieha zlý pocit. Ak by ste zotrvávali na vašom stanovisku, tak sa nikam neposuniete. Ešte stále vám to našťastie nedal príkazom, tak to ešte nie je prehraté. Postupne, ako sa jeho tlak zintenzívňuje prichádzate k pocitu a následne záveru, že by ste mali spraviť ústupok. Zatiaľ však radšej nič nenavrhnete.

Šéf cíti vaše váhanie a chce vás ešte trochu motivovať, tak navrhuje vlastný ústupok: namiesto pôvodných 4 dní pôjdete na 3. Mohol by vám dať príkazom vycestovanie na celé 4 dni, ale dopadlo by to celé dobre? „Neochoreli“ by ste, tak ako kolega?

Šéf je tak teraz voči svojej pôvodnej požiadavke na úrovni -1 deň. Ak by ste to akceptovali, boli by ste +3 dni oproti pôvodnému stanovisku. On jeden deň ubral, ale vy by ste akceptovali 3 dni mimo mesto. 1:3 pre šéfa!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Cítite nerovnováhu v počtoch a nezdá sa vám spravodlivé že ubral iba 1 deň, preto konečne reagujete. Chcete aby to bolo vyvážené, tak navrhujete: „OK pôjdem – ale len na 2 dni.“ Šéf súhlasí.Takže vy ste nakoniec +2 dni a šéf -2 dni oproti pôvodným stanoviskám. 2:2. Kompromis je na svete!

Musíte si preorganizovať pôvodný plán. Ako v práci, tak s rodinou. Musíte im to vysvetliť, zabezpečiť zmenu programu a ak ste už mali kúpené lístky na nejaké spoločné akcie, tak je to vaša finančná strata. Šéf takisto nemá úplne vyhraté. Musí ešte doriešiť zvyšné 2 dni v teréne (v iných regiónoch). Sľúbil vám kompenzáciu a do budúcna je tu precedens pre ostatných, že robí ústupky.

Kto sa cíti ako víťaz? 

Bezprostredne po uzavretí dohody asi nikto. Následne, pravdepodobne každá zo strán.

Pokračujme v našom príbehu ďalej. Rodine musíte vysvetliť, že niečo veľmi dôležité spôsobilo, že s nimi nebudete 2 dni. Dodávate, že je to vlastne pre nich takto lepšie, lebo budú mať čas popozerať si v kľude mesto a urobiť si voľný program. Predávate im aj ďalšie výhody, ktoré to prináša, len aby ste minimalizovali zlý pocit, ktorý pôvodne zo situácie máte.

Až keď sa to snažíte obhájiť najskôr pred sebou a potom pred ostatnými, uvedomujete si postupne aké je dôležité že máte dobrú prácu. Že je potrebné nesklamať šéfa a ukázať schopnosť robiť ústupky. Prichádzate postupne aj na to, že ste vlastne ani až tak veľmi nechceli byť s rodinou, aj keď ste sa nechali dotlačiť do toho, že ich budete hostiť. Napadá vás zrazu toľko argumentov, prečo to je celé vlastne dobrý výsledok. 

A ako situáciu vníma šéf? Spočiatku je nespokojný. Pôvodne potreboval aby šiel do regiónu niekto na 4 dni. Budete tam len 2 dni.Musí zohnať nejakého ďalšieho zamestnanca, ktorý pôjde do terénu na zvyšné 2 dni. Alebo do zvyšných regiónov nikto nepôjde, prípadne tam pôjde sám šéf. Dohodou s vami to teda pre neho neskončí. Musí to riešiť ďalej. Vo výsledku sa ale aj u neho dostavujú ospravedlňujúce argumenty, že je to ajtak to najlepšie možné riešenie, ktoré mohol presadiť. Lepšia dohoda by bola možná len ak by pritvrdil a nariadil by vám to direktívne. S tým ale nemá dobré skúsenosti. Plne sa nakoniec tiež uspokojí a uchová si z kompromisu dobrý pocit.

Obidve strany nadobudli postupne presvedčenie, že dosiahli tú najlepšiu možnú dohodu.

Ak ste presvedčený, že šlo o racionálnu voľbu – postupujte spätne v duchu krok za krokom. Vnímajte čo spôsobilo, že ste začali robiť ústupky? V skutočnosti sa rozum a úvahy dostávajú k slovu až po našich rozhodnutiach, alebo iba okrajovo kontrolujú celý proces. Príde pocit a my ho rýchlo hodnotíme. Niečo vyhodnotíme automaticky a nevedome ako emotívnu odpoveď, niečo uvedomelo - vedomým kalkulom. To čo nás vedie k uskutočneniu kompromisu sú však skôr emócie. Pocity, ktoré sú vzdialené od vedomého uvažovania. Skôr sa dá povedať že sú to nekontrolované a automatické procesy. Až následná racionalizácia z výsledku spravila tú najlepšiu možnú voľbu pre danú situáciu.

Racionalizácia to vyrieši k našej spokojnosti

Racionalizácia je obranný mechasnizmus, ktorý zabezpečí, aby sa nám s rozhodnutím (nech je akékoľvek) ľahšie žilo. Keďže myslenie nastupuje zväčša po emóciách, ktoré sú automatické a bezprostredne nasledujú nejaký podnet, je pravdepodobné, že sa tento mechanizmus vyvinul aby sme v čoraz komplikovanejších rozhodovacích procesoch nestratili motiváciu pre ďalšie rozhodovania. Pomocou dôvodov, ktorými obhájime pôvodné rozhodnutie si tiež zachovávame istú dávku sebavedomia a sebaúcty. Čo nám umožňuje prežiť ako-tak spokojne, aj pri pomerne silne nastavenom sebakritickom prístupe. 

Aké by mohlo byť iné riešenie ako kompromis? Možností je vždy viac, ako že si obidve strany budú uberať z vlastnej pôvodnej požiadavky. Na to je ale potrebný nadhľad a odvaha nerobiť kompromisy, hoci je to postup podporovaný väčšinovým názorom spoločnosti.

Robíte často kompromisy? Ešte stále veríte, že je to tá najlepšia alternatíva pre vás, prípadne pre druhého?

Poznámka na záver: na jednom jedinom príklade som chcel poukázať na nedokonalosť kompromisných riešení. Svojim príspevkom som sa nesnažil vyčerpať danú tému, ktorá by si určite vyžadovala viac priestoru, príkladov a analýz. Takže pokračovanie niekedy nabudúce :)

Juraj Skalsky

Juraj Skalsky

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som človek, ktorý sa stále snaží nájsť priestor pre rast. Experimentujem na sebe a potom to aplikujem úspešne na iných. Nie vždy sa nám chce, keď však nájdeme dôvod, vieme sa vždy aspoň o malý kúsok posunúť "dopredu".Pred pár rokmi som sa rozhodol behať. Veľmi mi to nešlo, ale zvládol som hneď na prvý pokus 4 kilometre bez pauzy. Po prvej 10ke - asi o 2 mesiace neskôr - som si povedal, že to skúsim na polmaratón. Trvalo mi 3,5 roka kým sa mi to podarilo. Počas tejto cesty som pochopil strašne veľa o tom čo si bežne človek neuvedomuje: ako sú silné naše zvyky, že hlava nám programuje skutočne všetko. Že cieľ bez driny nestojí za to. Aj to, že príliš veľa driny je kontraproduktívny prístup. Že je niekedy menej viac a že na to aby mal človek chuť ísť ďalej musí zažívať aspoň niekedy drobné úspechy. Toto a samozrejme oveľa viac som vedel už aj predtým. Neuvedomoval som si to však tak, ako keď som si to skutočne odžil, odtrpel a prežil. Výsledkom nie je odbehnutý polmaratón, ale zmena životného štýlu a základných zvykov. Rád sa o svoje skúsenosti s vami podelím. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu